Vo väčšine prípadov sa pokrývajú straty tepelnej izolácie zariadenia. Tieto straty je treba kompenzovať vyhrievaním. Pre výpočet tepelnej straty izolovanej rovinnej plochy platí nasledujúci vzťah:
kde
Q – je tepelná strata rovinnej plochy pre 1 m2 vo [W/m2],
λ – je súčiniteľ tepelnej vodivosti izolácie v [W/m.K],
d – hrúbka izolácie v [m],
tm – teplota média vo vnútri zariadenia (žiadaná teplota) v [°C],
to – teplota okolia v [°C].
Výpočet sa spracuje pre celý ochladzovaný plášť zariadenia. Vyhrievanie sa však realizuje väčšinou iba v spodnej časti, napríklad do výšky minimálnej hladiny. Sem je treba sústrediť všetok vypočítaný výkon. Vzhľadom k tomu, že nádrže, zásobníky a iné technologické zariadenia majú rôzne rebrá, výstuhy, príruby vstupov a výstupov, nosné konštrukcie, je nutné hodnotu tepelných strát vypočítaných pomocou predchádzajúceho vzťahu zvýšiť násobením konštantou v rozsahu 1,5 až 3 podľa skutočného prevedenia zariadenia.
